Ako to začalo
Fotografia ma sprevádza už od stredoškolských čias. Ťažko povedať, koľko som mal rokov, ale bolo to určite ešte na strednej škole. Vždy som bol zvedavý a všetko som chcel vyskúšať. Robil som toho teda veľa a bolo to pestré. Zväčša som vyrábal rôzne veci a potreboval som ich nejako prezentovať. To bol moment, keď som siahol po otcovej digitálnej zrkadlovke.
O fotení som vtedy nevedel vôbec nič – iba som vzal foťák do ruky, zapol automatiku a začal skúšať rôzne zábery. Raz vyšli pekné, inokedy priemerné a nevedel som prečo (dnes je mi to už jasné). Keď sa mi zábery páčili, nevedel som presne vysvetliť prečo, ale vedel som, že s týmto foťákom dokážem zachytiť realitu veľmi zaujímavým spôsobom. Postupom času som si začal uvedomovať, že fotografia pre mňa neznamená len technické zaznamenanie reality. Bol to spôsob, ako vyjadriť môj pohľad na svet. Bol to pre mňa objav!
Umenie v mojom živote
Vždy som sa motal okolo umenia v rôznych jeho formách. Aj napriek môjmu technickému vzdelaniu som si toto spojenie s umením udržal dodnes. Navštevoval som výtvarnú v ľudovej škole umenia, učím sa hrať na hudobné nástroje a vyrábam drevené hudobné nástroje. Serióznejšie som sa fotografii začal venovať po narodení mojej prvej dcérky, ako začína mnoho fotografov. Keď sa do niečoho pustím, robím to poriadne, intenzívne a do hĺbky. Ako to býva – čím viac študujem, tým viac si uvedomujem, ako málo viem. Človek sa učí celý život – a to ma na tom baví.
Hudba, maľba aj fotografia majú pre mňa spoločný základ – sú jazykom bez slov, schopným sprostredkovať emócie a myšlienky, ktoré sa inak vyjadrujú len ťažko. V každej forme umenia nachádzam inú inšpiráciu, ktorá sa pretavuje späť do mojej práce s fotoaparátom.
Čo pre mňa znamená fotografia?
To sa neustále mení, ako sa človek vyvíja. Dnes by som na tú otázku odpovedal: som veľmi zvedavý človek a rád spoznávam svet naprieč odvetviami. Cez objektív pozorujem a objavujem svet okolo seba a napĺňa ma to radosťou.
Fotografiou dokážem zachytiť emóciu alebo jej náznak, ktorý inak trvá len okamih – ako svätojánska muška. Jeden úprimný úsmev alebo radostná tvár pri portrétnej fotografii často nadchne aj foteného. Nesnažím sa zachytávať dokumentaristickú snímku reality. Skôr hľadám to jemné, čo činí každého z nás jedinečným – emócie, estetiku a ladnosť. To, či už ide o rodinné fotenie, portréty alebo fotenie pre firmy.
„Fotografia je subjektívna ako každá forma umenia.“
Každý fotograf vidí svet cez svoj vlastný filter skúseností, nálad a predstáv. Aj preto môžu dve osoby na rovnakom mieste zachytiť úplne odlišné snímky. Tento subjektívny rozmer fotografie je niečo, čo ma nikdy neprestane fascinovať. Aj vnímanie farieb je subjektívne a za touto témou je celá teória farieb, na ktorú už pripravujem praktický a vizuálne zaujímavý článok s dôrazom na fotografickú prax.
Preto si pri fotení dávam záležať na tom, aby sme s klientom zdieľali spoločnú realitu a aby som dokonale rozumel tomu, čo si želá dosiahnuť. Dôvera a porozumenie medzi fotografom a klientom sú pre mňa základom dobrej spolupráce. Verím, že len vtedy, keď sa človek pred objektívom cíti uvoľnene a autenticky, vzniknú fotografie, ktoré majú skutočnú hodnotu.
Prečo začínam písať blog?
Často, keď ma „kopne múza“, prúdia mi rôzne myšlienky a nápady. Rád nad vecami premýšľam, filozofujem a hľadám spojitosti tam, kde sa na prvý pohľad nevidia. Nastal čas, kedy chcem tieto myšlienky zdieľať. Možno vás inšpirujú, potešia alebo aj rozladia – všetko je v poriadku. Beriem to ako príležitosť na profesijný rast, ale hlavne na rast ako človeka. Spoznávaním sveta, udalostí a života spoznávame najviac seba – a to je hodnota, ktorú sa oplatí pestovať.
Na čo sa môžete tešiť
Pripravujem články na témy:
- Filozofia fotografie,
- Vplyv farieb na vnem fotografie,
- Kompozícia a svetlo,
- Praktické tipy: ako vybrať fotografa na rodinné fotenie, prečo záleží na kvalitnej fotografii alebo prečo business portréty ovplyvňujú kariéru.
